No nemali by sme na to myslieť, lebo to prináša len zlú karmu a pocit stiesnenosti. Myslime radšej na to, že Vianoce sú sviatky pokoja, lásky a oslava dobra na celom svete. Mám plno kamarátov, ktorí sa trápia otázkou ČO kúpim priatelke, alebo čo kúpim deťom - resp. ZA ČO?!... No treba sa uskromniť, žiaľ takáto je terajšia doba a nie sme na tom vôbec až tak zle ako naši starí a prastarí otcovia, ktorí si vedeli skutočne vážiť hodnotu vecí. Dnes premýšľame len o tom aký mobil si kúpim, alebo ktorý notebook, pretože ten čo mám už nie je tak IN a v kaviarni s ním nepôsobím cool...
Vážne - nad takýmito hlúposťami premýšľajú dnešní ľudia, terajší Slováci. Pamätám si ako mi dedo vravievali, že keď bola vojna babka vybrala schovaný kúsok slaniny, ktorý poctivo strážila a on šiel pešo až na salaš za jeho priateľom vypýtať si mlieka. Na dedinách sa žilo skromne a na mnohých sa skromne žije dodnes, no predstavte si, že môj otec bol šťastným dieťaťom keď pod stromčekom našiel vyrezanú hračku z dreva. No znie to ako by to bolo už dávnejšie a nie je to tak, tak sa tu žilo, takí sme boli. Čo sa stalo? Kedy sme sa premenili zo skromných milujúcich ľudí čo žijú z mála a tešia sa zo snehu, či z oškvarkov? Čo nás premenilo na bytosti bažiace po materiálnych veciach čo aj tak nepotrebujeme? Možno nie som len v správnej dobe, alebo proste nezapadám do stereotypu, kto vie... Isté je, že nie sme sami sebou a doplatíme na to...
Dedko dožili s babkou až do smrti spolu. Na skromnom statku so zvieratkami o ktoré sa starali denne, mávali problémy, ale na jednu vetu,ktorá mi všetko ozrejmila do konca života nezabudnem...
"Vieš Peter, My sme sa učili staré opraviť a rozbité znovu zlepiť... Nie vyhodiť a zobrať nové."
Z tejto vety by sme sa mali poučiť. Nie len čo sa materiálna týka, ale určite to pomáha aj na medziľudské či partnerské vzťahy. Prežite tieto sviatky pokoja v láske a v šťastí.
Peter M.
